1. Úvod
2. PERUÁNSKE BYLINY
3. PERU - Zem Inkov
4. Súčasnosť

Etymológia

Slovo "Peru" pochádza zo slova Biru, coz bolo meno miestneho vládcu, ktorý žil u zálivu San Miguel (Panama) na začiatku 16. Storočia. Pocas roka 1522 podnikli španielski prieskumníci prieskumné výpravy na juh "Nového sveta". Ďalšie výpravy Pod vedením Francisca Pizarra začali označovať ako Biru území Peru. Po podpise dohody o kapitulácii Toleda pomenovala Oficiálne Španielska koruna časť územia Incké ríše ako provinciu Peru. Bol neskôr názov zmenený na miestokráľovstvu Peru po peruánskych vojnách za nezávislosť sa zmenil na dnešný názov: Republika Peru.

Geografické údaje

Peru je s rozlohou 1 285 220 km2, po Brazílii argentínskeho tretí najväčší štát juhoamerického kontinentu dvadsiatym na svete. Susednými ŠTÁTY sú na severe Ekvádor Kolumbia, na východe Brazílie, na juhovýchode Bolívia na juhu Čile. Na západ od Peru je Tichý oceán.
Územie Peru pretínajú Andy pohorie nachádzajúce sa na západe Súbežne s pobrežím. Andy Peru rozdeľujú na 3 geografickej oblasti. Rozdelenie toto je zjednodušené, pretože v skutočnosti je rozmanitosť komplexnejšie. Presto sa pokúsime opísať hlavné znaky týchto 3 oblastí:

Pobrežie - západ území Peru, Ktoré je väčšinou rovinaté. Na severe sa nachádza púšť Atacama, ale ďalej na juh je prevažne Pobrežia Skalnaté s krásnymi plážami. Navic sú tu aj úrodné údolia, who sú zásobené vodou z približne 50 riek prameniacich v Andách.

Pohoria Andy - hornatá oblasť prechádzajúcej Peru s vysokými horskými štíty (najvyššia hora Peru Huascarán je - 6 768 m), ale take vysoko položenú náhornú planinou, na truc je aj najväčšie jazero Južnej Ameriky Titicaca (6900 km ²). V tejto oblasti sú doteraz činné sopky.

Džungľa - východné územia Peru, who zaberá približne 60% územia štátu. Nachádza sa tu dažďový prales vzťahujúca 70 miliónov ha. To je štvrtý najväčší dažďový prales na svete po Brazílii, Kongu Indonézii.

Väčšina riek peruánskych prameni v Andách. Tie rieky, Ktoré sa vlievajú do Tichého oceánu, sú divoké krátke. Rieky, Ktoré tečú na východ, sú prítoky Amazonky, sú dlhšie, Majú oveľa väčší prietok, sú menej divoké, akonáhle opustia pohoria. Najdlhší rieky v Peru sú Ucayali, Marañon, Putumayo, Yavari, Huallaga, Urubamba, Mantara Amazonka.

Politika

Nová ústava, ktorá bola prijatá v roku 1993 v referende, zaviedla jednokomorový parlament a posilnila moc prezidenta. V roku 2003 sa začal proces decentralizácie.
Peru je republika s prezidentským systémom s multi-straníckym systémom. Prezident, Alberto Fujimori, rozpustil v roku 1992 dvojkomorový parlament av roku 1993 bola schválená v referende nová ústava, podľa ktorej je prezident hlavou štátu a vlády. Je volený na päť rokov. Pred znovuzvolenie je potrebné, aby aspoň jedno celé obdobie zastával funkciu prezidenta iný človek. Prezident menuje premiéra a jeho odporúčaním aj radu ministrov. Nová ústava zaviedla jednokomorový kongres so 120 členmi volenými na obdobie piatich rokov. Zákony môžu byť navrhnuté buď výkonnými alebo zákonodarných orgánov. Musia byť schválené kongresom a vyhlásené prezidentom. Súdnictvo je nezávislé, aj keď politické intervencie do súdnych záležitostí sa vyskytli v celej histórii a zrejme pokračujú aj dnes.

Peruánska vláda i prezident sú volení priamo. Hlasovanie je povinné pre všetkých občanov vo veku 18 až 70. Všeobecné prezidentské voľby v roku 2006 vyhral Alan García z peruánskej ľavo-stredovej strany Aprista (52,6% platných hlasov), ktorý zvíťazil nad Ollanta Humala z liberálnej strany Unión por el Perú (47,4%). V kongrese má v súčasnosti strana Aprista 36 kresiel, peruánska Nacionalistická strana 23 miest, Únie pre Peru 19 miest, stredová Národná jednota 15 kresiel, pravicová Aliancia pre budúcnosť 13 miest, Parlamentné aliancie 9 miest a Demokratická mimoriadne parlamentné skupina 5 miest.

Peru je rozdelené do 25 regiónov a 1 provincia (Lima). Každý región má zvolenej vlády zložené z predsedu a rady, ktoré slúžia v štvorročnom období. Tieto vlády majú za úlohu plánovať regionálny rozvoj, vykonávať verejné investičné projekty, podporovať hospodársku činnosť a spravovať verejný majetok. Provincia Lima je spravovaná mestskou radou.

Zoznam regiónov:

Amazonas, Ancash, Apurímac, Arequipa, Ayacucho, Cajamarca, Callao, Cusco, Huancavelica, Huánuco, Ica, Junín, La Libertad, Lambayeque, Lima, Loreto, Madre de Dios, Moquegua, Pasco, Piura, Puno, San Martín , Tacna, TUMBES, Ucayali

+ provincia Lima

Peruánsky zahraničným vzťahom dominovali konflikty na hraniciach so susednými krajinami, z ktorých väčšina prebehla v priebehu 20. storočia. Stále ale prebieha diplomatický spor s Čile o umiestnenie námornej hranice v Tichom oceáne. Peru je aktívnym členom viacerých regionálnych blokov a jedným zo zakladateľov ekonomického spoločenstva Andean Community of Nations (španielsky Comunidad Andina CAN). Je tiež členom medzinárodných organizácií ako je Organization of American States (OAS alebo aj OEA) a Organizácie Spojených národov.

Peruánska armáda sa skladá z armády, námorníctva a letectva, jeho hlavným poslaním je zabezpečenie nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny. Ozbrojené sily sú podriadené ministerstvu obrany a prezidentovi ako vrchnému veliteľovi. Branná povinnosť bola zrušená v roku 1999 a nahradiť dobrovoľnú vojenskú službu.

Ekonomika

Peru je rozvojová krajina, v roku 2005 dosiahla skóre 0.773 podľa Indexu ľudského rozvoja. V roku 2006 bol príjem na jedného obyvateľa $ 3 374 a približne 39,3% z celkového počtu obyvateľov je chudobných (vrátane 13,7%, ktoré možno označiť ako veľmi chudobné).

Peruánska hospodárska politika sa značne líšia v uplynulých desaťročiach. V rokoch 1968-1975 za vlády Juan Velasco Alvarado boli zavedené radikálne reformy, ktorá zahŕňala agrárnej reformy, vyvlastnenie zahraničných firiem, zavedenie ekonomického plánovania systému a vytvorenie veľkého štátneho sektora. Cieľom bolo "spravodlivé" prerozdeľovanie príjmov a ukončenie hospodárskej závislosti Peru na vyspelých štátoch.

Služby tvoria 53% z peruánskej hrubého domáceho produktu, nasleduje spracovateľský priemysel (22,3%), ťažobného priemyslu (15%). Súčasný hospodársky rast je zabezpečený makroekonomickou stabilitou, lepšími podmienkami zahraničného obchodu a rastúcimi investície a spotrebou. Očakáva sa, že zahraničný obchod sa ešte viac posilní vďaka podpisu dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi americkými zo 12. apríla 2006. Hlavnými peruánskymi vývozné artikle sú meď, zlato, zinok, textil, rybie mäso a hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Čína, Brazília a Čile.

Poľnohospodárstvo

V poľnohospodárstve pracuje 36% ekonomicky aktívnych obyvateľov, hoci má Peru len 3% ornej pôdy, (z toho 21% pôdy sa využíva na pastierstvo). Hlavnými oblastné pestovanie plodín sú územia pozdĺž riek pretekajúca púšťou. Hlavnými obchodnými plodinami sú cukrová trstina a bavlník, pre samotnú živobytie sa najviac pestuje ryža. Vínna réva, olivy, tabak, pomaranče a banány sa pestujú v Andách, vo vyšších polohách potom obilniny, fazuľa, a zemiaky. Na východných svahoch sa využíva pôda pre chov oviec, lam a alpak. V krajine sa pestuje aj koka používané na ilegálne výrobu kokaínu.

Rybolov

Peru je jedným z najväčších producentov rýb (priemerný ročný úlovok: 45 milión ton) i vďaka chladnému Humboldtova prúdu, ktorý prináša obrovské množstvo planktónu, čo je výborná potrava pre ryby. Hlavné druhy rýb sú sardely, tuniak, makrelovité ryby a sardinky. Raz za približne 10 rokov je však rybársky priemysel dotknutý efektom El Nino. To je teplý morský prúd, ktorý naruší rovnováhu organického života a ryby odpluje za potravou inam.

Lesníctvo

Obrovské lesné plochy vo vnútrozemí sú ťažko prístupní a využiteľné. K preprave niektorých výrobkov sa využívajú rieky a prístav v meste Iguitos.

Ťažba

Peru má bohaté náleziská rôznych nerastov, a to najmä medi, striebra, železa a zlata a aj ropy a uhlia. Peru je prvá na svete v produkcii striebra av Latinskej Amerike, prvý v produkcii olova a druhej, čo sa týka medi. Centrum ťažby železnej rudy je Marconi na južnom pobreží av Amazonský nížine sú nalezite ropy.

Energetika a priemysel

Mnohé priemyselné odvetvia súvisí so spracovaním nerastov a sú umiestnené v oblasti And. Priemysel sa rozvíja ale aj v mestách na pobreží, kde je rozšírený priemysel potravinársky a textilný. K ďalším odvetviam patrí výroba cementu, ocele, stavba lodí, montáž áut ai Hlavná priemyselnou oblasťou je Lima Callao, pretože je tu sústredených 70% všetkého priemyslu. 57% elektrickej energie dodávajú vodné elektrárne.

Doprava

Doprava v Peru je veľa ovplyvnená charakterom krajiny - púšť pri pobreží, zalesnené vnútrozemie a pohoria And. Z týchto dôvodov je dôležitá letecká doprava, napriek tomu na ňu väčšina Peruánci nemá prostriedky. V pere sa nachádza spolu 14 civilných letísk, z ktorých 10 prijíma aj medzinárodné lety: Lima, Arequipa, Chiclayo, Pisco, Pucallpa, Iquitos, Cusco, Trujillo, Tacna a Juliaca. Navyše tu pôsobí 24 peruánskych leteckých spoločností (7 ponúkajúca aj vnútroštátne lety). Jedna z najobdivuhodnejších železníc (transandská) sveta vedie z Limy do vnútrozemia do La Oroya. Meria 170 km a prekonáva výšku 4816 metrov nad morom. Cestná sieť má viac ako 70 000 km, z ktorých 20 000 km má pevný povrch (z toho približne 17 000 km sú diaľnice). Dôležitá, najmä pre export, je pre Peru aj námorná doprava. Najväčším prístavom je Callao (súčasťou Limy) a ďalšími dôležitými prístavmi sú Paita, Salaverry, Chimbote, Callao, Pisco, Ilo a Matarani.


Demografické údaje

S približne 28 miliónmi obyvateľov je Peru štvrtá najľudnatejšia krajina v Južnej Amerike. Demografická miera rastu obyvateľstva klesla v rokoch 1950 až 2000 z 2,6% na 1,6% a očakáva sa, že v roku 2050 bude mať Peru približne 42 miliónov obyvateľov. Podľa údajov z roku 2007, 75,9% obyvateľov žije v mestách a 24,1% vo vidieckych oblastiach. Najväčšími mestami (nad 250 000 obyvateľov) sú Lima, Arequipa, Trujillo, Chiclayo, Piura, Iquitos, Cusco, Chimbote a Huancayo. Peru je mnohonárodnostný štát tvorený kombináciou rôznych skupín, a to vďaka vývoju za posledných päť storočí. Pôvodná Indiáni žili na tomto území po niekoľko tisícročí, pred tým ako priplávali prvé španielski kolonizátori v 16. storočia. Ich populácia poklesla z odhadovaných 9 miliónov v roku 1520 na približne 600 000 v roku 1620, a to hlavne kvôli nákazlivé choroby.

V koloniálnej dobe prišlo do Peru veľké množstvo Španielov a Afričanov, ktorí sa miešala medzi sebou, ale is domorodým obyvateľstvom. Po získaní nezávislosti došlo k postupnej imigrácii z európskych krajín (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko). Číňania dorazili v päťdesiatych rokoch 19. stor. ako náhrada za otrokmi a od tej doby majú významný vplyv na peruánsku spoločnosť. Medzi ďalšími prisťahovaleckými skupinami boli Arabi a Japonci. Etnická štruktúra v Peru je v dnešnej dobe nasledovné: 45% Indiáni, 37% Mestic (miešanci Indiánov a Európanov), 15% bielych, 3% ostatné.

Španielčina je prvým jazykom pre 83,9% peruánskej populácie. Medzi Indiánmi sa udržalo niekoľko pôvodných jazykov, z ktorých najdôležitejšie je Quechua, ktorým hovorí 13,2% obyvateľstva. Podľa sčítania ľudu v roku 2007 sa 81.3% populácie nad 12 rokov hlási ku katolíckemu vyznania, 12,5% k evangelickému, 3,3% k ostatným náboženstvám a 2,9% sa označilo za neveriacich. Gramotnosť bola v roku 2007 odhadnutá na 92,9%, pričom na vo vidieckych oblastiach je miera gramotnosti nižšia (80,3%) ako v mestských oblastiach (96,3%). Základné a stredné vzdelanie je povinné a vo verejných školách zadarmo.

Kultúra

Korene peruánska kultúra pochádzajú najmä z indiánskej a španielskej tradície, ale prejavujú sa v nej aj vplyv africkej, ázijskej a európskej kultúry. Peruánske umelecké tradície siahajú až do obdobia pred inckou ríšou a vyznačovali sa jedinečným spracovaním keramiky, textilu, šperkov a sôch. Inkovia tieto remeslá zachovali a posunuli tradíciu v umení ďalej, napríklad postavením architektonicky veľmi vydarenej stavby Machu Picchu. Počas koloniálnej doby vznikli hlavne v mestách barokovej stavby. Počas tejto doby, sa väčšina umenie zamerala na náboženské predmety (kostoly, obrazy, atď). Po získaní nezávislosti sa vývoj umenia v Peru sa na čas pozastavil, kým sa na začiatku 20. storočia neobjavil umelecký prúd "Indigenismus" (nazývaný tiež "Indianismus"), ktorý hľadal inšpiráciu v živote a tradíciách pôvodných Indiánov. Od roku 1950 sa peruánskej umenie vyznačuje sceľovaniu zahraničných i miestnych umeleckých prúdov.

Peruánska literatúra má svoje korene v ústnej tradícii už v pred-kolumbijských civilizáciách. Španieli zaviedli písanie v 16. storočia, kedy sa z tohto obdobia dochovali miestnej kroniky a náboženská literatúra. Po nezávislosti bol najčastejším literárnym žánre Costumbrismus a romantizmus (napr. diela spisovateľa Ricardo Palma). Na začiatku 20. storočia sa prejavuje "Indigenismus" v dielach autorov ako Ciro Alegría, José María Arguedas alebo César Vallejo. V druhej polovici storočia sa peruánska literatúra stala všeobecne známou vďaka autorom, ako je Mario Vargas Llosa (predné člen literárneho smeru Boom Latinoamericano.

Peruánska kuchyňa je mix indiánske a španielskej kuchyne so silnými vplyvmi z africkej, arabskej, talianskej, čínskej a japonskej kuchyne. Medzi bežná jedlá patrí anticuchos, ceviche, humitas, a pachamanca. Vzhľadom k rozmanitosti podnebie je v Peru široký sortiment rastlín a živočíchov používaných k príprave jedál. Peruánska kuchyňa získala slávu vďaka svojej rozmanitosti zložiek a techník.

Peruánska hudba má andské, španielske a africké korene. V pred-hispánské dobe sa hudobné nástroje značne líšili región od regiónu. Spoločné pre nich boli ale 2 hudobné nástroje - quen a tiny. Španielske dobytie prinieslo zavedenie nových nástrojov, ako napr gitary a harfy, a vývoj nových nástrojov, ako napríklad hybridného nástroja charango. Peruánskou hudbe obohatili aj africké rytmy a použitia hudobných nástrojov - cajon a bicie. K peruánskym ľudovým tancom patrí MARINERA, Tonder, danza de tijeras a Huayna.