História čaju

Najstaršia vierohodná zmienka o pití čaju pochádza z 3. storočia nl, ale podľa legiend ľudia objavili blahodárne účinky čaju už v 3 tisícročí pred nl.
Najstaršie opisy pestovania a prípravy čaju sú z Číny z obdobia dynastie Tchang (7 - 10 storočie), najmä od známeho čajového majstra Lu Ju.   
K príprave sa používal zelený čaj lisovaný do rôznych foriem a potom mletý na jemný prášok, ktorý sa hodil do kotlíku s vriacou vodou a krátko sa varil. Neskôr sa čajový prášok sparil vriacou vodou a potom sa šľahal bambusovou metličkou.

S pitím čaju zhruba tak ako ho pijeme dnes, sa prvýkrát stretávame v období dynastie Ming (14. - 17. stor.). Čajové lístky boli prelievané horúcou vodou vo veľkých Salco, z ktorých sa aj pilo. Používanie čajových konviček je spojené s rozšírením pitím čaju vo všetkých vrstvách čínskej spoločnosti v 15. storočí.

Čajová kultúra a jeho pitie sa najprv rozšírilo do Japonska a Mongolska, neskôr do Arábie a v 17. storočí sa čaj dostáva aj do Ruska a Európy, kde sa stáva veľmi obľúbeným nápojom.

Európania, najmä Briti začínajú pestovať čaj vo svojich kolóniách (India, Srí Lanka), Rusi ho zase vysádzajú na Kaukaze a Číňania ho privážajú na Tchaj - wan.
Ďalšie čajové plantáže sú budované na Sumatre, na Jave, v Južnej Afrike a na mnohých ďalších miestach. Čaj sa stáva významným obchodným artiklom a celosvetovým kultúrnym fenoménom.