O čaji

Čajovník pochádza z juhovýchodnej Ázie. Prvé písomné zmienky o čaji poznáme z tretieho storočia nl, však mnohé legendy rozprávajú o objavení čajovníka ako rastliny poskytujúce Podivuhodný nápoj už v treťom tisícročia pred nl.

Najstaršia vierohodná zmienka o pití čaju pochádza z 3. storočia nl, ale podľa legiend ľudia objavili blahodárne účinky čaju už v 3 tisícročí pred nl. Najstaršie opisy pestovania a prípravy čaju sú z Číny z obdobia dynastie Tchang (7 - 10 storočie), najmä od známeho čajového majstra Lu Ju.

Čajovník (Camellia sinensis) sa pestuje v tropických až subtropických plantážach v nadmorskej výške až do 2100 m nad morom. V čím väčšej výške sa pestuje, tým menší je ker a úroda. Zato o to kvalitnejší je čaj samotný.

Štvrtým rokom po výsadbe sa pristupuje k prvému zberu, prvotriedny list však čajovník poskytuje ešte neskôr. Doba zberu je závislá na klimatických podmienkach a je veľmi rôznorodá. Zberá sa niekoľkokrát ročne, v tropickom podnebí s rovnomernými zrážkami celoročne (až 30 zberov).

Biely čaj. Jeho listové pupene se otrhávajú ešte pred rozvinutím, nechajú sa zvädnúť, odparí sa z nich voda a potom sa usušia. Po zaliatí vodou je vylúhovaný čaj veľmi svetlý. Biely čaj je produkovaný a dovážaný z Číny a Srí Lanky.

Voda hrá v príprave veľkú, dalo by sa povedať zásadnú, úlohu. Najvhodnejšia je pramenitá, nie veľmi tvrdá. Vždy je nutné ju prevariť!!! Teplota vody by sa mala pohybovať medzi 60 - 90 °C. Táto teplota sa dosiahne 5 minútovým odstavením práve varenej vody.

Číňania, u ktorých má pitie čaju tisícročnou tradíciu, ho oddávna považovali za liečivý nápoj. Odvar aj výťažok z čaju používali pri liečení kožných ochorení. Čaj sa po stáročia považuje za účinný prostriedok pri znižovaní únavy.

Goji, často označované ako „plody dlhovekosti" rastú v úrodnej pôde himalájskych podhorí na stredne veľkých kríkoch. Sú to sušené plody KUSTOVNICE (lycium chinensis). Majú sýtu červenú farbu a veľkosťou pripomínajú hrozienka. Chuť je výrazná a je akousi spleťou brusníc, jabĺk a šípiek.