S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.
logo    ZDRAVÝ OBCHOD    Pre Vaše zdravie, na Váš stol 

PERUÁNSKE BYLINY / Dobitie ríše Inkov (1532-1572)

Keď Španielei pristáli v roku 1531, rozvinutá civilizácia Inkov ovládala územie 3 mil km2 veliké siahajúcu od severe Ekvádoru až po Chile.

Francisco Pizarro a jeho bratia boli zlákaní zvesti o rozprávkovo bohatom kráľovstve. V 1532, dorazili do krajiny, ktorú nazvali Peru (v tej dobe boli použité aj názvy: Biru, Pirú a beru - Peru totiž nie je podľa Raul Porras Barrenechea slovo pochádzajúce z jazyka quechua ani z iného karibského slová a jedná sa teda o španielsky výraz alebo o nejakú kombináciu medzi španielčinou a miestnym jazykom).

V čase, keď do Peru dorazil Pizarro, sa Ríša Inkov zmietala v občianskej vojne medzi dvoma princovi (Huáscar a Atahualpa) bojujú medzi sebou o moc. Tohto chaosu využil Pizarro na to, aby mohol uskutočniť prekvapivý puč. Dňa 16. novembra 1532, zatiaľ čo domorodci boli na oslave v meste Cajamarca, je Španieli prekvapili útokom, počas ktorého bol zajatý princ Atahualpa a spôsobili tým veľké zdesenie v miestnom obyvateľstve. Keď bol zabitý princ Huascar, Španieli obvinili princa Atahualpa z tejto vraždy a odsúdili ho na popravu uškrcením.

Po Atahualpa smrti Pizarro zachovával na oko právomoci najvyššej vládca (Inca), keď na tento post dosadil Tupac Huallpa. Inkovia to skoro ale prokoukli a došlo k povstanie, ktoré bolo krvavo potlačené. 23. marca 1534 Pizarro obnovil mesto Cuzco ako novej španielskej koloniálnej osídlenia.

Založenie stabilnej koloniálnej vlády oneskorilo niekoľkých povstaniami domorodcov proti Španielom, ale aj mocenskými bojom medzi samotnými "CONQUISTADORES" - tzn. medzi dvoma skupinami kolonizátorov (jedna pod vedením Pizarra a druhá Diegom de Almagro). Tento boj o moc nakoniec vyhral Pizarro v bitke pri Las Salinas. Napriek tomu bol Pizarro v roku 1541 zavraždený frakcií vedenú Diego de Almagro (El Mozo) a krehká stabilita pôvodného koloniálneho režimu bola otrasená následnou občianskou vojnou.

Aj cez tieto prekážky Španieli zanedbali proces kolonizácie. Jej nejvýznamnamějším medzníkom bolo založenie mesta Lima v januári 1535, z ktorej bola kolónie politicky spravovaná a stala sa centrom správnych orgánov. Španieli v Peru zaviedli tzv Encomienda systém, na základe ktorého vyberali od miestnych obyvateľov poplatky za konverziu domorodcov na kresťanstvo, z ktorého časť bola posielaná späť do Sevilly. Pizarro, ako guvernér Peru, využíval "Encomienda systém", ktorý mu prakticky umožnil neobmedzenú právomoc nad pôvodnými Peruánci. Od pôvodných obyvateľov Peru sa očakávalo, že zvýšia počty hovädzieho dobytka, hydiny, plodín pre potreby Španielov. Odpor bol tvrdo potrestaný, čo viedlo aj k napísaniu "Čiernej legendy" (anglicky: Black Legend; španielsky: La Leyenda Negra).

Nevyhnutnosť upevniť moc španielskeho kráľovstva nad juhoamerickými krajinami, viedlo k vytvoreniu tzv "Real Audiencia" (anglicky: Royal Audience - kráľovská audience). Na základe rozdonutí kráľa sa v roku 1542 sa kolónie tranformovala na miestokráľovstvu Peru (v španielčine: Virreinato del Peru) a z ktorého boli riadené i ďalšie územia Južnej Ameriky (Kolumbie, Ekvádoru, Panamy a Venezuely bolo v roku 1717 vytvorilo miestokráľovstvu Nová Granada -- v španielčine: Virreinato de Nueva Granada av roku 1776 z Argentíny, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja bolo zriadené miestokráľovstvu Río de la Plata.

V reakcii na vnútorné mocenské boje po smrti Pizarra, dosadil Španielsko v roku 1944 na post vícekrále Blasco Núñez Vela. Ten bol neskôr zabitý Gonzalo Pizarro, bratom Francisca Pizarra. Nový vicekrál, Pedro de la Gasca, ale nakoniec dokázal nastoliť poriadok a Gonzalo Pizarro bol zajatý a popravený.

Podľa posledného sčítania, ktorí vykonali sami Inkovia bol počet obyvateľov Ríša Inkov 12 miliónov. O 45 rokov neskôr, počas sčítania ľudu v čase, keď bol vícekrálem Peru Francisco de Toledo (1569-1581), bol počet Indiánov už len 1100000. Tento pokles nie je dôsledok genocídy, ako by na prvý pohľad mohlo vyzerať, ale podľa historikov priečnou boli epidemické choroby, ako sú kiahne. Indiáni totiž nemali na rozdiel od Španielov imunitu odolnou voči chorobám z Európy. Inkská mesta bola postupne premenovaná kresťanskými menami a centrá miest bola prestavaná v španielskom štýle s námestiami s kostolmi alebo katedrálami. U viacerých pôvodných miest Inkov, ako napríklad Cuzco, bola architektúra zachovaná vrátane ich pôvodných pôdorysov. Iné incká mestá, ako napr Huanuco Viejo, bola opustená z dôvodu vysokých nadmorských výšok.


YzAzNW