E-shop

ZAUJÍMAVÉ ČLÁNKY / Stevia - bylina chválená i....

Stévia - rastlina chválená i zatracovaná

Ľudia, ktorí majú cukrovku a ľudia obézni majú jedno spoločné - musia výrazne obmedziť spotrebu potravín s obsahom uhľohydrátov (cukrov). Pre týchto ľudí chemický priemysel už desaťročia výroba umelé sladidlá (ktoré sú nízkokalorické) a tak umožňujú chorým „si trochu osladiť" život.

V 20. storočí sa výrazne zvýšil podiel chémie v živote ľudí a je tendencia ku zvyšovaniu tohto tlaku na zdravie ľudí. Treba však rozlíšiť tie produkty chemického priemyslu, ktoré sú v súčasnej dobe nenadraditeľné (umelé hmoty, pohonné látky atď.) od tých produktov, ktoré môžeme nahradiť - ak nájdeme vhodnú náhradu. Tu prvoradú úlohu hrá poľnohospodárstvo. Na šťastie prax skôr ako výskum pochopila, že nadbytočné hnojenie škodí nielen rastlinám ale následne hospodárskym zvieratám a aj ľuďom.

Čo robiť aby sa ľudstvo ochránilo pred negatívnym pôsobením chemikálií?

V prvom rade je nutné sa obrátiť k Matke prírode. Väčšina liekov, ktoré teraz ľudstvo používa sa nachádzajú v prírode - v rastlinách, v kôre stromov, v rybách a riasach atď.

V súčasnej dobe sú produktý chemického priemyslu bezpodmienečne nutné pre zdravie diabetikov a ľudí obéznych. Predovšetkým bez inzulínu a v menšej miere aj bez umelých sladidiel by sa títo ľudia veľmi ťažko vyrovnávali s osudom, ktorý ich stihol. Ako však ukazujú výsledky vedy - aj tento nedostatok sa do určitej miery dá prekonať.

V prírode sa nachádza veľké množstvo rastlín, ktoré majú liečité účinky. Sú známe údaje z čínskej ľudovej medicíny, pôvodní obyvatelia Afriky, Austrálie a veľa vedia aj naše „babičky korenárky a bylinkárky". Ale žiaľ, my tieto znalosti využívame iba v malej miere.

Keď do Južnej Ameriky prišli španielskí kolonizátori, tak okrem nesmiernych pokladov našli aj rastlinu, ktorej listy boli veľmi sladké a miestni indiáni z kmeňa Guarani ju nazývali „sladká tráva". Indiáni používali listy tejto rastliny ešte pred príchodom kolonizátorov ku sladeniu čaju Mathé, ktorý má stimulačné účinky. Indiáni tiež poznali jej antiseptické účinky a používali ako ju aj ako „konzervačnú" látku - mäso z ulovenej zveri prekladali listami stévie a tým zamädzili jeho znehodnotenie.

Koncom 19. storočia sa objavila vo vedeckej tlači správa o novej „sladkej" rastline, ktorú objavil botanik Moises Santiago Bertoni. Rastlina po svojom objaviteľovi dostala názov - Stevia rebaudiana, Bertoni.  Doteraz sa v prírode našlo 154 druhov rodu stévie, ale iba jeden z týchto druhov produkuje ekonomicky výhodné množstvo „sladkých" zlúčenín so spoločným názvom steviozidy.

Na internete sa nacházdajú údaje z ľudovej medicíny o použití extraktu z listrov stévie, ktoré hovoria, že prídavok niekoľkých kvapiek extraktu ku každému jedlu po krátkom čase (3 - 4 týždne) znižuje hladinu glukózy v krvi. Brazílske pramene udávajú, že u vekovej skupiny ľudí od 20 do 40 rokov sa po použití extraktu z listov stévie znižuje systolický a diastolický krvný tlak až o 9,5% atď. Nakoľko vodný extrakt z listov je dokazateľne pre zdravie ľudí neškodný, žiadalo by sa tieto údaje overiť aj v našich podmienkach. Vo vedeckej literatúre sa tiež nachádza značné množstvo údajov o pôsobení steviozidov na ľudský organizmus:

• regulujú množstvo cukru v krvi

• zvyšujú aktivitu pankreasu

• zlepšujú rovnováhu glukózy

• zvyšujú príliv energie

• udržujú rovnováhu Chi častíc

• stabilizujú krvný tlak

• urýchľujú zlepšenie stavu po námahe

• zvyšujú schopnosť tela spaľovať tuk

• zvyšujú kapacitu pamäti

• spomaľujú degeneráciu tkanív

• vyrovnávajú večerné kolísanie hladiny energie

• znižujú chuť na sladké

• znižuje fyzickú a duševnú únavu

• narušujú mechanizmus vzniku hladu

• zmenšujú dutiny (napr. po uhroch)

• majú antiseptické vlastnosti, preto sa osvedčili pri liečení poranenej kože

• majú antimikrobiologické vlastnosti, ktoré inhibujú rast streptokoka a iných baktérií

• aplikácia pri akné, ekzémoch a zápaloch kože

• utišujú bolesť

Bolo tiež dokázané, že steviozidy nemajú karcinogénne ani mutagénne vlastnosti a neboli zistené prípady mozgového nádoru, záchvatov, slepoty, alebo ďalších chorôb, ktoré sa vyskytujú pri používaní niektorých umelých sladidiel.

V súčasnej dobe sa steviozidy používajú v potravinárskom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle.

Nakoľko sú steviozidy termostabilné (nerozkladajú sa ani pri 270 °C) môžu sa v potravinárskom priemysle použitiť pri pečení a všade tam, kde je možná náhrada umelých sladidiel a cukru prakticky, t.j. v pečivárskom priemysle, pri výrobe alkoholických a nealkoholických nápojov, v mliekarenskom priemysle, (jogurty, sušené mlieko, zahustené mlieko), v konzervárenstve (výhodou je to, že majú antiseptický vplyv), pri výrobe čokolády a cukríkov, zmrzliny atď. Vo farmaceutickom priemysle sa môžu steviozidy použiť pri sladení liekov s nepríjemnou tŕpkou chuťou, pri výrobe sladidiel pre diabetikov, cukríkov v boji proti zubému kazu atď. V kozmetickom priemysle pri výrobe prípravkov na ochranu kože, výrobu zubnej pasty pre deti - v boji proti zubnému kazu.

Prví na svete (okrem juhoamerických indiánov) pochopili veľký význam steviozidov Japonci, ktorí už v r. 1973 v záujme ochrany zdravia obyvateľov vládnym nariadením výrazne obmedzili používanie umelých sladidiel - chemikálií a doporučili používanie steviozidov. Významný japonský odborník prof. O. Tanaka autorovi článku napísal - za viac ako 30 rokov používania steviozidov sa v Japonsku nezistili žiadne negatívne vedľajšie účinky. Tento dôležitý údaj však príslušná komisia EÚ nevzala do úvahy. Napriek stovkám vedeckých článkov, ktoré popisujú zdravotnú nezávadnosť stévie a steviozidov potravinárska komisia EÚ sa v r. 1997 uzniesla, že „ešte niekoľko rokov sa budú skúmať účinky steviozidov".

Steviozidy ako nekalorické sladidlo už zaregistrovali desiatky štátov na celom svete počnúc Južnou Amerikou (pravlasťou stévie) cez Japonsko, Kóreu, Vietnam, Tajvan, Indiu, Čínu štáty bývalého SSSR až po naše hranice. Skoro 1/3 všetkého ľudstva na svete už používa stéviu a steviozidy. Na Ukrajine po havárii v  Černobyle sa podával pracovníkom - záchrancom čaj sladený listami stévie, lebo sa zistilo sa, že steviozidy napomáhajú vyplavovaniu rádionuklidov.

Všetko nové sa často stretáva s odporom predovšetkým u finančne mocnejšej konkurencie. V našom prípade u cukrovarníkov a výrobcov umelých sladidiel, ktorí nemajú záujem, aby na trh prišiel lacný a najmä zdraviu nezávadný konkurent.

V Československu sa výskumom stévie ako prví začali zaoberať pracovníci katedry tropických rastlín na VŠ zemědělskej v Prahe. Začiatkom 90 rokov minulého storočia Ministerstvo pôdohospodárstva SR poskytlo milióny korún na výskum možnosti pstrovania stévie na Slovensku. Stévia sa predáva už niekoľko rokov na Agrokomplexe v Nitre a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa vypisujú diplomové práce, zaoberajú sa ňou aj niektoré šľachtiteľské stanice. Žiaľ o tom či stévia je škodlivá nemajú jasno ani samotní pracovníci Ministerstva zdravotníctva SR. V r. 1998 riaditeľ Výskumného ústavu výživy napísal: Na základe poznatkov z literatúry a zo skúseností zahraničných a domácich pracovísk, možno odporúčať využitie výrobkov zo Stévie cukrovej a steviozidov v  potravinárskom priemysle. V tom istom roku Štátny zdravotný ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave napísal, že „nemá námietky voči použitiu Stévie cukrovej na výrobu potravinárskych aditív. Stévia rebaudiana ... je netoxická, nemá vedľajšie účinky. Pre svoju sladkú chuť sa stévia používa ako prírodné sladidlo, ktoré nemá vplyv na hladinu cukru v krvi.
Nie je súlad ani medzi vrcholnými svetovými a európskými organizáciami. Tak napríklad: Svetová poľnohospodárska organizácia FAO v Ríme schválila steviozidy ako nekalorické sladidlo a dala im kód E 960  a o „nižšie" postavená potravinárska komisia EÚ steviozidy neschválila !?!

Vzniká otázka v záujmu koho títo ľudia rozhodujú - iste nie v záujme zdravia ľudí?

Vedecký vývoj sa však zastaviť nedá, dá sa iba spomaliť. Pod tlakom vedeckých výsledkov nakoniec bude musieť aj potravinárska komisia EÚ ustúpiť a schváliť steviozidy ako nekalorické sladidlo. Rozhodujúcu úlohu by v tomto prípade mohlo zohrať Ministerstvo zdravotníctva Českej prípadne aj Slovenskej republiky tým, že by nezávislej vedeckej inštitúcii prípadne jednotlivcom - vedcom dalo posúdiť zdravotnú nezávadnosť steviozidov. Táto nezávislá inštitúcia resp. jednotlivci by mali vziať do úvahy viac ako 30 ročné výsledky z Japonska a výsledky vedeckých ústavov zo štátov, kde sú steviozidy schválené ako sladidlo. Po vypracovaní vedeckej správy by sa na verejnej oponentúre malo rozhodnúť o použití steviozidov. Skutočnosť je taká, že doteraz niet vedecky dokázaných negatívnych vplyvov steviozidov na človeka.

Či snáď Japonci nemajú záujem o zdravie svojich občanov ?!?

autor: Ing. Alexander Čumakov, DrSc.

---