E-shop

HERBÁR RASTLÍN / Pľuzgierka islandská

P O P I S : Lišajník má plochokríčkovitú stielku vysokú asi 10-15 cm, bohato rozkonárenú, sivozelenej až zelenohnedej farby. Mladé exempláre sú mäkké, špongiovité, staré tvrdé a lámavé.
V našich šírkach uprednostňuje suché kremičité pôdy, piesočnaté, kyslé na vrchoviskách a v horských polohách, predovšetkým v borinách s porastom vresu.
Niektoré novšie liekopisy (napr. NSR, 8. vydanie z roku 1978) popri p. islandskej uvádzajú aj materskú rastlinu p.úzkolistú - C.tenuifolia (Retz) Howe.

Z B E R A N Á    Č A S Ť : Pľuzgierková stielka - Lichen islandicus Zbiera sa počas celého roka, najkvalitnejším zberom je zber v máji. Najlepšie sa zberá v lete po daždi, pretože sa nemrví. Usilujeme sa vyberať stielky, ktoré majú rub olivovozelenej farby - poskytujú kvalitnejšiu drogu. Nazbieranú pľuzgierku možno ihneď na mieste presúšať ako seno, potom dosušiť v tieni a v prievane. Sušenie netrvá dlho, pretože droga neobsahuje veľa vody (zosýcha v pomere 1,5:1). Usušená stielka je pevná a tuhá, ale pri zlom skladovaní prijíma vzdušnú vlhkosť. Treba ju dávať do dobre uzatvorených obalov. Pach drogy je slabý, chuť horká.

O B S A H O V É    L Á T K Y : Pľuzgierka obsahuje membránový sliz zložený z polysacharidov (viac ako 50% lichenínu rozpustného v horúcej vode a  izolichenín). Chemicky je lichenín lineárny glukan podobný celulóze, zložený zo 60 až 200 á-D-glukózových jednotiek (á-glukopyranózy), ktorý nefarbí roztok jódu. Sprevádza ho izolichenín, polysacharid podobnej stavby ako škrob, stavaný z ŕ-glukózových jednotiek, rozpúšťa sa už v studenej vode a farbí sa roztokom jódu, dáva modrú farbu. Okrem toho má látky s horkou chuťou - kyseliny lišajníkové (2-3% tvorí kyselina fumaroprotocetrarová a 0,1-1,5% kyselina protolichesterová, ďalej uzínová, cetrarová, protocetrarová a iné.). Z ostatných látok droga obsahuje predovšetkým pektíny, vitamín A, niektoré z komplexu vitamínu B (napr. B1) a jód (pravdepodobne len v lišajníkoch prímorských oblastí).

Ú Č I N N O S Ť : Slizové látky pôsobia ochranne na sliznicu hltana a tráviacích orgánov (prtedovšetkým žalúdka). Veľmi vhodné sú pri suchých dráždivých zápaloch ústnej dutiny, hrdla a pri zápalových chorobách tráviacích ústrojov.
Horko chutiace lišajníkové kyseliny napomáhajú vylučovanie žalúdočnej šťavy a tráviacích enzýmov, a tým zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín. Prispevajú k lepšej látkovej premene.
Lišajníkové kyseliny, predovšetkým fumaroprotocetrarová, protolichestrová a uznínová, majú výrazný antibiotický účinok proti viacerým druhom baktérií, čím prispievajú k sanácii zápalových ochorení ústnej dutiny, hltana a tráviacej sústavy. Lišajníkové kyseliny sa z drogy izolujú a tvoria zložku antibiotických mastí a zásypov.
Droga sa používa ako prostriedok na posilnenie organizmu pri celkovej telesnej slabosti, po vyčerpávajúcich chorobách a podobne, ďalej na zlepšenie chuti do jedenia, ako aj na zlepšenie trávenia. Droga sa pre svoje výborné účinky často využíva v pediatrickej a geriatrickej terapeutickej praxi. Nevýhodná, osobitne v pediatrii, je iba jej horká chuť, ktorú je možné eliminovať, napríklad medom.

P O U Ž I T I E :

STIELKA:

ODVAR: Na prípravu odvaru sa bežne používa dávka 2 g. Decoctum Lichenis islandici sa užíva 2-3 krát denne v dávke 1-2 lyžice ako stomachikum, tonikum či protektívum. Pri príprave sa zahusťuje varením do 800 ml objemu (z 10-30 g drogy na 1000 ml vody).
MACERÁT: Macerát sa pripravuje z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody; pije sa 3-5 krát denne. Odporúča sa pridávať ho po lyžici do čajového nápoja, pripraveného zo zmesi ďalších drog.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI:

Droga je vhodná pre samostatné podávanie ale hodí sa pre podávanie v čajových zmesiach. Príbuzné mucilaginózne vlastnosti má Ibiš lekársky. Pri  zápaloch ústnej dutiny, hltana, ako aj pažeráka a žalúdka, sa môže kombinovať s koreňom ibiša, koreňom kostihoja, listom podbeľa (kostihoj a podbeľ nepoužívať dlhodobe), ľanovými semenami a kvetom slezu. Na zlepšenie chuti do jedenia sa kombinujú s koreňom horca, koreňom puškvorca, koreňom (s vňaťou) púpavy, koreňom čakanky, vňaťou benediktu a ďalšími.

ŠPECIALITY:

Veľmi známy a preslávený je recept veľkého srbského liečitela Jovo Mijatoviča. Vo štvrtok večer prelejeme 5 až 10 g drogy 1,5 l studenej vody a prikryjeme. V piatok po príchode z práce varíme na miernom ohni tak dlho, až zostane 1 liter. Potom odvar precedíme, vmiešame do neho 100 g medu, ešte niekoľko sekúnd za stáleho miešania povaríme a vlejeme do termosky. Podávame na začiatku 2 až 3 polievkové lyžičky a potom každú hodinu 1 polievkovú lyžicu až do večera. Druhý deň, v sobotu a potom prípadne v nedelu pokračujeme rovnako. Táto víkendová kúra spoľahlivo lieči žalúdočné vrdy, ale používa sa aj v ďalších indikáciach, hlavne na ochranu slizníc. Kúru spravidla opakujeme niekoľko víkendov za sebou.
V minulosti sa s obľubou používali upravené prostriedky ako napríklad sirupy, želé a pod.
Postup pri príprave sirupu: 12 až 15 g pľuzgierky islandskej sa v 0,25 l vody krátko povarí a nechá sa 2 hodiny stáť na teplom mieste, potom sa precedí. Zvyšný lišajník sa ešte 1 krát nechá v 0,25 l vody prejsť varom, opäť sa nechá 2 hodiny postáť a precedí sa. Obidva roztoky sa zmiešajú, pridá sa do nich 500 g cukru a 500 g medu a rozpustí sa to pri teplote do 60řC. Vzniknutý sirup sa plní do fliaš. Používa sa pri všetkých ťažkostiach so sliznicami 3 krát denne polovička čajovej lyžičky, po jedle.
Postup pri príprave rôsolu: Čajová lyžička pľuzgierky a 23 lyžičiek vody sa prevarí a doplní sa kandovaným cukrom. Môže sa pridať aj koreň sladovky a anýz a nechá sa ochladnúť. Rôsol je ľahko straviteľný, posilňujúci, protisklerotický a pôsobí na všetky sliznice dýchacích ciest a čriev. Pôsobí tiež pri pri kŕčovitom kašli, chrapotu, zahlienení priedušiek, hnačkách, bolestiach čriev, v rekonvalescencii po ťažkých ochoreniach. Pri hnačkách do neho môžeme pridať na špičku noža prášku z dubovej kôry.
Postup pri príprave želé: 20 g pľuzgierky sa v 0,75 l vody 1 až 2 hodiny varí, potom sa pridá šťava z 1 pomaranča, 1 polievková lyžica Petosy a nechá sa pomaly stuhnúť. Želé sa užíva pri ťažkostiach uvedených vyššie v 3 dňových dávkach.
Postup pri príprave kaše: Veľmi dobre pôsobí kaša pripravená z pľuzgierky a ovsa. 50 g suchej pľuzgierky a 3 polievkové lyžice ovsenných vločiek sa dá do 1 l studenej vody a na miernom ohni sa v otvorenej nádobe nechá "bublať", pokiaľ sa asi polovička roztoku odparí. Potom sa precedí a užíva sa po dúškoch v priebehu celého dňa.

POUŽITIE V HOMEOPATII:

I keď sa zdá, že hlavné účinné látky su slizy, obshauje droga aj ďalšie účinné a užitočné látky, takže je vhodným objektom v homeopatii. Sú to predovšetkým horčiny a kyseliny, ktoré po homeopatickom spracovaní zachovávajú účinnosť drogy.
Východiskovou surovinou pre prípravu tinktúry je sušená stielka, ktorá sa spracováva liehom 90% podľa ­4 na základnú tinktúru D0. Tá sa ďalej riedi liehom 30% až na potenciu D4. užíva sa potencia D0, D2 a D4, a to podľa stavu a ťažkostí chorého. Všeobecne sa užíva potencia D4 s dávkovaním 3 krát denne 10 kvapiek, po jedle.
Užíva sa predovšetkým pri všetkých ochoreniach pľúc, dýchacích ciest, močových ciest, obličiek a pod. Môže sa používať aj preventívne, ako droga pôsobiaca antibioticky, podporne antiskleroticky a pod., ďalej sa užíva v geriatrii a pediatrii.