S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.
logo    ZDRAVÝ OBCHOD    Pre Vaše zdravie, na Váš stol 

HERBÁR RASTLÍN / Jablčník obyčajný

P O P I S : Trváca, slaboaromatická, 40-50 cm vysoká bylina vyrastajúca z viac-hlavého podzemku. Celá rastlina je zo začiatku husto vlnatá, neskôr iba riedko. Byle sú štvorhranné, vystúpavé, niekedy i priame, nerozkonárené. Dôležitým diferenciačným znakom od j. cudzieho sú listy, ktoré sú obráteno vajcovité, hrubo vrúbkované s výraznou žilnatinou podmieňujúcou zvráskavenosť listov. V pazuchách listov vyrastajú praslenovito usporiadané kvety. Ich kalich je na rozdiel od j. cudzieho rozstrihaný do desiatich zubov, po odkvitnutí naspäť ohrnutých. Koruna je dvojpyskovitá, pričom vrchný pysk je väčší (opačne ako j. cudzieho). Kvet je aromatický, biely. Kvitne od konca júna do polovice septembra, silne meduje i za najväčšieho sucha. Peľu dáva málo, zato však dosť medu žltej farby. Plodom je lesklá a hladká tvrdka. Čerstvá rastlina a niekedy aj droga majú príjemnú jablčnú vôňu.
Jablčník obyčajný zaraďujeme medzi európsko - západoázijské floristické elementy s výraznejšou inklináciou do suboceánických polôh. U nás je rozšírený od nížin až do horského stupňa, ale aj v burinných spoločenstvách. Len zriedkavejší je na teplejších skalnatých stráňach.
Pri zbere vňate sú časté zámeny s príbuzným j.cudzým - M.peregrinum L., rastúcim najmä na južnom Slovensku. Je vyšší, bohato rozkonárený, s listami kopijovitými, stenčenými v stopku a jemne bielo plstnatými. Zo zástupcov čeľade hluchavkovitých rastlín sú podobné najmä kocúrik obyčajný - Nepeta cataria L. a balota čierna - Ballota nigra L., ktorá však nemá listy sivo plstnaté a líši sa i červenými kvetmi.

Z B E R A N Á    Č A S Ť : Jablčníková vňať - Herba marrubii albi Na farmaceutické účely sa jablčník osobitne pestuje. Je oficiálny v ČsL 4 ako nová liečivá rastlina. Predmetom zberu je vňať - Herba marrubii ktorá sa odrezáva na začiatku rozkvetu, jún-august, pokiaĺ nie je ešte zdrevnatená byĺ, prípadne sa ešte pridávajú listy, ktoré sa odsekávajú kosákom. Materiál je mierne náchylný na zaparenie, nie je však drobivý. Pomer zosušenia je asi 4-5:1. Suší sa v tieni v tenkých vrstvách bez obracania, umelé teplo pri sušení nemá prekročiť 35-40řC. Rozprášené čiastočky drogy dráždia dýchacie cesty a vysušujú sliznice. Droga sa skladuje v dobre zatvorených obaloch chránená pred svetlom.

O B S A H O V É    L Á T K Y : Najúčinnejšou terapeutickou zložkou jablčníka je glykozidická horčina (do 1%, najmä diterpenoidný marrubiín). Okrem toho tu je silica (do 0,05%), živica, tanín, cholín, lipidy, vosk, saponíny, sliz a beta-sitosterol. Najvyššie percentuálne zastúpenie majú triesloviny (do 7%).

Ú Č I N N O S Ť : Horký marrubiín zlepšuje chuť do jedenia a trávenia, a to tým, že zrýchľuje vylučovanie žlče a uvoľňuje spazmy Oddiho zvierača. Vďaka obsahu trieslovín pôsobí droga adstringentne, preto sa osvedčuje jej užívanie pri sklone k preháňaniu po mastnejších jedlách, ktorý zapríčiňuje nerovnomerná tvorba a vylučovanie žlče do dvanástnika.
Predpokladá sa, že normalizovanie narušenej peristaltiky môže napomáhať aj vplyv drogy na sérotonín čiže enteramín (5-hydroxytryptamín), ktorý ovplyvňuje kontraktibilitu hladkého svalstva tráviacich ústrojov.
Antiarytmické pôsobenie sa čiastočne vysvetľuje protisérotonínovým vplyvom drogy, pričom sa jej antiarytmická účinnosť takmer vyrovná účinnosti chinidínu. Preto sa jablčník uplatňuje ako pomocný liek pri tachykardiách a pri liečbe ischemickej choroby srdca najmä v geriatrii.
Keďže účinný glykozid marrubiín má výrazné expektoračné účinky, a to bez toho, aby dráždil na vracanie, využíva sa droga jablčníka aj pri spastických bronchitídach a prieduškovej astme. Pritom spolupôsobia aj jej spazmolytické účinky na hladké svalstvo priedušiek. Pre spazmolytické pôsobenie sa droga odporúča aj pri menštruačných bolestiach.
Pri zápalových kožných ochoreniach, na oplachovanie alebo obklady sa aplikuje zápar z drogy. Podporuje pečeňové funkcie a neznámim mechanizmom priaznivo ovplyvňuje aj činnosť sleziny.

P O U Ž I T I E :

VŇAŤ:

ZÁPAR: Priemerná jednotlivá dávka na prípravu záparu je 1,5 g (denná 3 g), alebo 2 kávové lyžičky drogy na šálku vody; pije sa po častiach v priebehu dňa. Vyššie dávky drogy si vyžaduje príprava Infusum Herbae marrubii (10-20 g na 2 poháre vody), ktorý sa pije po 1/2 pohára 2-3 krát denne.
MACERÁT: Podobné dávky sa používajú aj pri príprave studeného macerátu.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE DROGY:

Droga sa spravidla kombinuje s repíkom, fenyklom, vachtou, rebríčkom, mätou, medovkou a kostihojom. Na zvýraznenie cholagogických a choleretických účinkov sa k droge pridávajú: vňať repíka, kôra krušiny, plody fenykla, vňať rebríčka, list mäty priepornej, koreň púpavy a ďalšie.
Na potenciovanie účinkov pri srdcových arytmiách sú vhodné drogy z doplňujúcich rastlín, ako je napríklad list rozmarínu, vňať hlaváčika, kvet hlohu, list medovky, koreň valeriány a ďalšie.

ŠPECIALITY:

Väčšina ľudí priaznivo reaguje na podávanie drogy ako mierného, nešpecificky pôsobiaceho tonika. V takom prípade sa osvedčilo podávanie záparu zo samostatne pripravenej drogy, do ktorého sa pridáva formou kvapiek niektoré osvedčené adaptogénne drogy, napríklad leuzea, eleuterokok alebo ženšen.
Výborným a tiež príjemným liekom je jablčníkové víno, ktoré všeobecne posiľuje organizmus, hlavne nervovú sústavu. Výroba je jednoduchá: 40 g rozomletej sušenej jablčníkovej vňate sa pridá do flaše dobrého bielého vína a nechá sa 10 až 14 dní vyluhovať. Potom sa zleje, vňať sa vylisuje a obidve kvapaliny spolu sa prefiltrujú. Získaný roztok vlejeme do vypláchnutej flaše a dobre uzatvoríme. Pije sa vždy pred obedom a pred večerou malý pohárik.
Často sa užíva tiež veľmi jednoduchý zápar, pripravený len z kvetov jablčníka, ktorý veľmi dobre slúži pre úpravu srdcového rytmu: Jedna polievková lyžica suchých kvetov jablčníka sa preleje šálkou vriacej vody a nechá sa 10 minút vyluhovať. Precedí sa a pije sa jeden krát denne, vždy pred hlavným jedlom.

POUŽITIE V HOMEOPATII:

V homeoptaii je jablčník síce obľúbenou, ale pre jeho dostupnosť v alopatickom použití málo využívanou rastlinou. Používa sa výhradne čerstvý list, trhaný v čase kvitnutia, najlepšie odpoludnia medzi 12 až 14 hodinou. Príprava základnej tinktúry sa robí podľa §1 a podľa tohto paragrafu sa tiež potenciuje.
Jablčník sa väčšinou užíva v podstate rovnako ako v alopatii, výhodou však je, že po zhotovení tinktúry je dostupný vždy v akéjkoľvek podobe, napríklad na omývanie, obklady alebo kúpanie pri vážnejších kožných ťažkostiach. Tu sa doporučuje tinktúru nakvapkať do vlažnej vody s maximálnou teplotou 35 st.C, vždy spoločne s tinktúrou z dubovej kôry.
Tinktúra pre vnútorné užívanie, slúžiaca predovšetkým pre veľké prečistenie orgánov, sa používa v potencii D3 a D10. V potencii D3 sa užíva pre chronické prípady s dávkovaním 3 krát denne 7 kvapiek, pred jedlom, a pre ostatné prípady v potencii D10 s dávkovaním 3 krát denne 5 kvapiek, po jedle. Upozorňujeme však na nutnosť dodržania času podávania tinktúr, teda minimálne 30 dní, maximálne asi 60 dní


NGMyO