E-shop

HERBÁR RASTLÍN / Graciola lekárska

POPIS: Trváca bylina vyrastajúca z člankovaného plazivého a šupinatého podzemku. Lysá byľ je vystúpavá alebo priama, 20-40 cm vysoká, dutá, jednoduchá alebo riedko konáristá, v hornej časti štvorhranná. Sediace protistojné listy sú kopijovité, holé, riedko bodkované, na obidvoch stranách trojžilné. Okraj majú riedko pílkovitý a sú hrotité. V pazuchách listov vyrastajú stopkaté kvety s päťdielnym, iba na báze zrasteným kalichom. Koruna je široko lievikovitá, bielej farby s červenými žilkami, v hornej časti i červenkastá. Plod je tobolka vajcovitého tvaru s troma chlopňami. Kvitne od začiatku júna do konca júla.
Patrí k eurázijským, suboceánickým typom. U nás je rozšírená predovšetkým v nížinách, len zriedkavo i v údoliach pahorkatín. Vyskytuje sa v močiarnych spoločenstvách vysokých ostríc (zväz Magnocaricion elatae), alebo v bezkolencových lúkach (zväz Molinion), ako i na jar zaplavovaných zníženinách s psinčekom (Agrostidion albae).
Rod Gratiola L. je u nás zastúpený iba jedným druhom. Aj ten je pomerne zriedkavý.
Zámeny sú možné najmä s druhmi rodu Veronica (rozrazil), ďalej Scutellaria L. - šišiak (najmä S.galericulata L. - š.vrúbkovaný, ktorý má inak formované listy i kvety a chutí slabo horkoslano). Podobná je i konopička (konopnica) šurokolistá (Dalanum ladanum (L.) Dostál) - má však iné listy a inak usporiadané bledočervené kvety. Líši sa i menej horkou chuťou, graciola sa vyznačuje pálčivou a horkou chuťou, takže sa kedysi používala ako prečisťujúci prostriedok (najmä podzemok).

ZBERANÁ  ČASŤ: Graciolová vňať - Herba gratiolae (florens) Na osobitné požiadanie sa zberá v júni až v auguste kvitnúca vňať, odrezávajú sa kvitnúce nadzemné časti krátko pred kvitnutím. Materiál sa suší prirodzeným teplom (umelé teplo nesmie presahovať 40-45°C), pomer zosušenia je asi 5,5:1. Droga nemá pach, jej chuť je však výrazne horká a pálčivá. Homeopatia pripravuje z ešte nekvitnúcej čerstvej vňate esenciu (dil.D2-D3). Manipulácia s rastlinnou drogou musí byť opatrná, lebo je začerstva i po usušení jedovatá.

OBSAHOVÉ  LÁTKY: Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach - osobitne vo vňati - kryštalický glukozid graciolín (asi 0,15%), ktorého aglykón je gracioligenín (pri pokusoch na zvieratách sa ukázal neúčinný) a graciotoxín alkolovej povahy, ktorý chutí škrabĺavo a horko a na srdce účinkuje podobne ako náprsníkové srdcové glykozidy. Celkove súbor glykozidov má učínnosť asi 1 000 žabích jednotiek v 1 g vňate a list asi 1 500. Ďalšie látky sú horčiny, resp. horko chutiace zlúčeniny - kurkubitacíny, potom soli vápnika, draslíka, fosforu, silica (asi 0,02%), triterpénová zlúčenina  graciolón a látky ešte bližšie neprebádané. Graciolín má podobnú, ale slabšiu účionnosť ako aukubín obsiahnutý napr. aj v očianke Rostkovej, rastliny s vysokým obsahom aukubínu majú hypertonický účinok - spôsobujú pokles krvného tlaku. Sám aukubín má tlmivé účinky na centrálnu nervovú sústavu a po vnútornom podaní vyvoláva zápaly žalúdka a tenkého čreva na pokusných zvieratách, okrem toho zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a iné (Gessner 1953, Steinegger 1968).
Pre obsah veľmi zaujímavých látok je rastlina v súčasnosti predmetom prieskumu.

ÚČINNOSŤ: Z vypozorovaných účinkov a z ľudového liečiteľstva je známe, že droga - vňať gracioly, sa používala a pôsobí anthelminticky, diureticky, drasticky laxatívne, dezinfekčne a miestne dráždivo, ovplyvňuje i srdcovú činnosť. Za nositeľa účinku sa pokladá predovšetkým graciolín a jeho štiepne produkty, prípadne aj graciolón. Účinok sa srdce sa pripisuje glykozidu graciotoxínu.

POUŽITIE:

VŇAŤ:

Nepoužíva sa !

POUŽITIE V HOMEOPATII:

V homeopatii sa rastlina a prípravky používajú i naďalej. Esencie pripravené z nekvitnucej rastliny - z čerstvej vňate, uplatňujú  sa pri akútnych a chronických žalúdočných a črevných poruchách s kŕčmi, pri obličkových ochoreniach a kataroch močového mechúra a pri niektorých detských chorobách.