E-shop

HERBÁR RASTLÍN / Bôľhoj lekársky

POPIS: Trváca alebo dvojročná bylina, 10-40 cm vysoká. Byle s mnohohlavým podzemkom sú vystúpavé alebo priame, krátko pritisnuto chlpaté. Prízemné listy vytvárajú ružicu, sú dlhostopkaté, elipsovité, celistvookrajové, zospodu tenko hodvábne chlpaté. Listy na byliach rastú v dolnej polovici, sú nepárno perovito zložené z podlhovasto elipsovitých alebo kopijovitých žltozelených lístkov. Kvety rastú v hustých hlávkach v pazuchách širokých, 3-7 laločnatých listeňov. Kalich je 5-zubý, 10-11 mm dlhý, nafúknutý, pritisnuto chlpatý. Koruna je zlatožltá, pavézna s kratšou čepeľou ako necht. Plod je šikmovajcovitý struk. Kvitne od júna do septembra.
Hemikryptofyt, rozšírený v meridionálnej, boreálnej až oceánickej oblasti Európy. Rastie na suchých, výslnných, najmä vápenatých stanovišťiach, na lúkach, trávnatých stráňach a v krovinách od nížin do podhorského stupňa.
Je jedným z druhov charakteristických pre sladké lúky. Vyskytuje sa v spoločenstvách triedy Festuco - Brometea a v rade Arrhenatheretalia.
Dohromady je asi 30 druhov bôlhojov. U nás rastie iba spomínaný b.lekársky. Vyskytuje sa v niekoľkých poddruhoch, ktoré sa líšia okrem iného aj farbou kvetov. Pestuje sa tiež ako krmovina ("žltá ďatelina"). Zámena rastliny pri zbere nehrozí, je veľmi nápadná a známa.

ZBERANÁ ČASŤ: Bôlhojová vňať - Herba vulnerariae (Herba anthyllidis)

Zbiera sa kvitnúca vňať, najlepšie na začiatku kvitnutia.

Bôlhojový kvet - Flos anthyllidis (Flos vulnerariae)

Za najkvalitnejšiu droga sa však považujú kvetné hlávky, bez stopiek. Zberajú sa v čase kvitnutia rastliny (od mája do júna až júla). Trhajú sa ručne alebo špeciálnymi kovovými hrebeňmi. Treba však dávať pozor, aby sa vyberali iba svieže a nie celkom rozvinuté kvety - iné totiž pri sušení nadobúdajú nepekný hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. Materiál sa suší v tenkej vrstve na vzdušnom mieste, podĺa možnosti čo najrýchlejšie, aby si zachoval pôvodnú farbu a nestratil aromatických pach. Droga - Flos anthylidis (Flos vulnerariae) sa skladuje v dobre zatvorených nádobách. Pomer zosušenia čerstvého materiálu je asi 4,5-6:1.

ÚČINNOSŤ: Keďže o bôľhoji máme málo odborných poznatkov, pri jeho používaní sa opierame o praktické skúsenosti. Droga pôsobí ako výborné nenávykové tonikum, hlavne v geriatrii. Dezinfikuje, pôsobí adstringentne, podporuje látkovú výmenu. Zápar sa ordinuje pri metabolických poruchách, zhoršenej činnosti tráviacích ústrojov, slabšej diuréze a pri sklone k tvorbe močových kameňov. Na vonkajšie použitie je vhodný odvar predovšetkým pri pomliaždeninách s krvnými podliatinami, zápaloch kože a vlasatej časti hlavy, nehojacich sa hnisavých vredoch predkolenia, na zapareniny a pod.
Pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana sa používa na výplachy a kloktanie.
V súčasnosti je bôlhoj skoro výhradne záležitosťou ľudového liečiteľstva, má celkový vplyv na látkovú premenu v organizme - metabolické, depuratívne pôsobenie, napomáha vylučovanie moču a povzbudzuje črevnú peristaltiku, napomáha vylučovanie bakteriálnych toxínov a škodlivých produktov látkovej premeny, pôsobí pritom sťahujúco a dezinfekčne.

POUŽITIE:
KVET:

ZÁPAR: Infusum Floris anthyllidis (30 g kvetov na 1 liter vriacej vody) sa užíva 2-3 krát denne pol pohárika; môže sa pripraviť aj z 2-3 polievkových lyžíc, ktoré sa zalejú pohárom vriacej vody a po 15-minútovom odstátí a precedení sa užíva po hltoch. Pôsobí ako depurancium, metabolikum a mierne diuretikum.
ODVAR: Decoctum Floris anthyllidis (10-20 g kvetov na 1 liter vody, varí sa max. 5 minút) sa používa zvonka na oplachovanie a obklady (nehojace sa rany, vredy predkolenia, kožné zápaly, pohmliaždeniny, na omývanie mokvavých a páchnucích rán, pri kožných poraneniach, na kloktanie pri ochorení dásien, zápaloch mandlí a pod.).
HOMEOPATICKÝ ČAJ: Podľa Kloudu sa pripravuje v potenciách okolo U3.
ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: Výluh sa používa ako vlasové kozmetikum. Rastlina je významnou krmovinou.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI:

Kvet a vňať sa užívajú buď samostatne, alebo v kombinácii podľa indikačných skupín. Na vnútorné užívanie sa kombinuje s podzemkom pýru, kvetom bazy čiernej, vňate stavikrvu vtáčieho, listom brezy, skorocelu a ďalšími. Pre vonkajšie použitie sa kombinuje s úbormi arniky, vňaťou očianky, repíka, myšieho chvosta, úbormi nechtíka a rumančeka. Ako posiľňujúci prostriedok sa kombinuje s vresom alebo s niektorou drogou s adaptogénnym účinkom (žen-šen).

ŠPECIALITY:

Posiľňujúci a tonizujúci čaj:
- vňať bôlhoja              100 g
- kvet vresu                 50 g
- vňať alebo koreň leuzey    50 g
- vňať stavikrvu vtáčieho    25 g
- vňať tymiánu               25 g
Podávame v podobe bylinkárskeho čaju asi 0,7 l za deň, v troch alebo šesťtýždenných kúrach, najlepšie zavčasu na jar a potom v neskorú jeseň.
Bôlhoj zohráva pomerne veľkú úlohu v cigánskom ľudovom liečiteľstve. Pri kočovnom spôsobe života vôbec nie je núdza o rôzne rany a poranenia, takže nie je vôbec zvláštne, že práve cigáni prepracovali použitie bôlhoja priamo k majstrovstvu. Čerstvo vytlačenú šťavu zmiešali s rovnakým podielom medu a túto zmes vtierali priamo do menších rán. Vyrábali tiež masť zo žĺtkov, živice, včelieho vosku a šťavy z bôlhoja a používali ju ako hojivú masť. Vyluhovali bôlhoj v liehovine s prídavkom oleja a používali k protireumatickým masážam. Bôlhoj bol tiež využívaný na rôzne zariekania. Odvar bôlhoja, a to zo sušenej vňate, slúžil k omývaniu rán a zároveŇ k obkladom týchto rán. Pripravuje sa tak, že 10 g vňate sa vhodí do 0,5 l vriacej vody a 5 minút sa na miernom ohni varí. Rovnaký účel splní aj čerstvá rozdrvená vňať. Ako prostriedok čistiaci krv, ale i ako preháňavý čaj slúži zápar s kvetných hlávok v množstve 1 polievkovej lyžice na 0,3 l vody. Užívame 3 krát denne, pred jedlom

POUŽITIE V HOMEOPATII:

Pre homeopatické účely sa využívajú kvetné hlávky trhané tesne pred rozkvitnutím rastliny, najlepšie medzi 14 a 16 hodinou. Spracovávajú sa podľa §2 liehom 70% a ďalej sa riedia liehom 30% až do potencie D4. Všeobecne užívame v potencii D3 s dávkovaním 3 krát denne 8 kvapiek, pred jedlom. Tinktúru užívame vnútorne pri poruchách látkovej výmeny, ale hlavne na všetky ťažko sa hojace rany, ďalej na vredy, vyrážky, pomliaždeniny a pod.