S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.
logo    ZDRAVÝ OBCHOD    Pre Vaše zdravie, na Váš stol 

HERBÁR RASTLÍN / Agát biely - Robinia pseudoac

P O P I S : Tŕnitý ker alebo strom, ktorý dosahuje výšku od 15 do 25 m. Jeho kôra vytvára hlboko popraskanú, hnedú borku. Listy sú nepárno perovité s krátkou stopkou, ktorá ku konárikom zbieha chrupavkovitou nepravou pošvou. List má 4-8 párov dokonale elipsovitých, svetlozelených, mäkkých lístkov, ktoré sú celistvookrajové. Tŕne (listového pôvodu) sú pevné, drevnaté, ostro hrotité, kosákovité. Kvety sú zoskúpené do prevísajúcich bohatých, intenzívne voňajúcich strapcov. Jednotlivé kvety majú chlpatý hnedočervenkastý kalich. Koruna je biela, vpredu s okrúhlastou zelenkastou strieškou. Semená sú v podlhovastých lysých strukoch. Kvitne od konca mája do polovice júna. Príbuzné druhy majú nevoňavé kvety s ružovým alebo fialovým sfarbením, prípadne zlatožltým (v parkoch pestovaný štedrec, Laburnum anagyroides Medic.). Omyl môže skôr vzniknúť pri výklade zastaraného  názvu Flos acaciae nostratis, ktorým sa kedysi označovala kvetná droga z trnky obyčajnej.
Agát má veľmi voňavé a medujúce kvety. Bohato kvitne v druhej polovici mája, v chladnejších oblastiach až v júni, teda v čase, keď ostatné stromy už odkvitli. Je významou medonosnou rastlinou najmä na južnej Morave a južnom Slovensku, kde sa za ním chodí kočovať, z 1 ha agátového lesa sa získa 350-1 700 kg medu. V uvedených oblastiach dokonca zaisťuje hlavnú znášku. Agátový med je vodojasný až žltkavý, so zelenkavým reflexom, má výraznú chuť a pach po agátových kvetoch, ťažko kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý.
Agát biely je pôvodom severoamerickou rastlinou. K nám bol dovezený asi v 16. storočí a na mnohých miestach sa úplne aklimatizoval, takže vytvára svojrázne lesné spoločenstvá (napr. asociácia Chelidonio - Robinietum a i.). Nájdeme ho predovšetkým v teplejších nížinách, ale darí sa mu všade tam, kde je miesto dostatočne presvetlené. Pôdam vtláča svojský charakter, takže bylinný podrast pod starými porastmi agátu je bez ohľadu na pôvodné vlastnosti stanovišťa takmer rovnaký.

Z B E R A N Á    Č A S Ť :
Agátový kvet - Flos robiniae

Zbierajú sa jednotlivé kvety. Zber sa robí v máji-júni odrezávaním celých súkvetí alebo odtŕhaním jednotlivých kvetov zo strapcov, najlepšie okolo poludnia. Zber celých súkvetí je považovaný za drogu nižšej kvality.  Sušíme ihneď, rýchlo a opatrne, bezpodmienečne v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach. Materiál sa ĺahko zaparí a hnedne. Pomer zosušenia je asi 7:1. Kvet sa u nás nevykupuje každý rok, žiada sa kvet s kalichom, neopadaný po odkvitnutí, bez iných prímesí (len droga I.akosti - je exportnou surovinou). Začiatočníci by mali prísť najskôr so vzorkou nasušeného materiálu do nákupne. Ak ustanoveniam normy v I.akostnej triede nezodpovedá čo len jeden znak, droga sa preradí do II.akostnej triedy.
Kvetová droga je veľmi chúlostivá na skladovanie, mnohokrát nevydrží ani do budúcej úrody. Doporučuje sa skladovanie vo vzduchotesne uzatvorených nádobách.

Agátová kôra - Cortex acaciae

Predmetom zberu býva aj čerstvá kôra, zbieraná v marci a apríli z mladých vetvičiek lúpaním. Droga sa užíva výhrade v homeopatii.

O B S A H O V É    L Á T K Y :
Kvetová droga obsahuje flavonové glykozidy (robín, akaciín, kempferol, kyselina antranilová, nerol a linalol), silice (nerol, farnezol, linalol),  malé množstvo organických kyselín, asparagín, éterické oleje a menšie množstvo antokyánov. Celá rastlina okrem kvetu obsahuje jedovaté toxalbumíny (robín a fazín). Preto sa odporúča užívať kvety bez stopiek.

P O U Ž I T I E :
KVETY:
ZÁPAR: Droga má výrazné močopudné účinky a niekedy slúži na aromatizáciu čajovín, ak sa užije 2x denne 1 dcl odvaru z dvoch lyžíc agátového kvetu na 4 dcl vody, zvýši sa vylučovanie moču o 17 až 40% (Ožarowski, 1980), droga sa zriedka užíva samotná, častejšie tvorí zložku močopudných čajovín. Ľudové liečiteĺstvo používa kvetnú drogu vo forme asi 5% záparu - 2 až 3 šálky denne, pri kŕčoch rozličného pôvodu (spazmolytikum).
Na prípravu záparu z kvetu sa používa priemerná jednotlivá dávka 1,5 g, alebo v praxi častejšie 1 kávová lyžička na šálku vody, užíva sa 2-krát denne.
Vhodná je kombinácia drogy so spazmolytickými, diuretickými a urologickými čajovinami, najmä ak treba zlepšiť ich vôňu a chuť.
BALZÁM: Pre sústredený účinok sa doporučuje z agátového kvetu a z agátového medu pripraviť balzám. Ten sa používa predovšetkým ako účinné a chutné spazmolytikum. Okrem toho ťiež zlepšuje látkovú výmenu a pôsobením na obličky pomáha aj pri reumatizme.
ĎALŠIE SPÔSOBY POUŽITIA: Droga sa ďalej používa ako korenina, na prípravu aromatických vôd (sorbentov) a na izoláciu nerolu, ktorý sa používa na parfumovanie kozmetických prípravkov a ako prostriedok proti hmyzu. Používa sa ako vehiculum alebo ako prostriedok, ktorý mierni veĺmi prudký účinok liečivého čaju.

MOŽNOSTI KOMBINÁCIE S INÝMI DROGAMI:

Droga je veľmi vhodná ako účinná prímes do spazmolitických zmesí, najlepšie v kombinácii napríklad s vňaťou nátržníka husieho, pyštekom obyčajným a s vňaťou zemežlče. V gynekológii je zvyčajná kombinácia s vňaťou rebríčka, prípadne s alchemilkou žltozelenou.

POUŽITIE V HOMEOPATII:

V homeopatii sa používa ako základná surovina čerstvá kôra z mladých vetvičiek, ale tiež kôra z koreňov. Obidve suroviny sa spracovávajú maceráciou liehom 70% v čase 14 dní, pri izbovej teplote a občasnom pretrepaní. Základná tinktúra sa riedi liehom 30%. Používa sa ako tinktúra a ako tablety, v potencii D2, D3 a D4.
Droga obsahuje rad ďalších látok ako napríklad tanín, albumíny, glykozidy, organické kyseliny, karotin, robigenín a ďalšie. Užíva sa predovšetkým proti hyperacidite, pálení žáhy, pri skutočných migrénach (žalúdočného pôvodu), ako laxatívum, ale aj ako posilňujúci prostriedok a ako silnejšie spazmolytikum.

T O X I C I T A : Celá rastlina - okrem kvetov - obsahuje jedovaté toxalbumíny (najmä robín), ktoré kontaktne poškodzujú pletivá (napr. epitel tráviaceho traktu) a po vstrebaní jednak aglutinujú erytrocyty, jednak paralyzujú centrálnu nervovú sústavu.
Kvety neobsahujú škodlivé látky, preto v bežných terapeutických dávkach nemajú nijaké nepríjemné veďľajšie účinky. Pre možnosť prímesi jedovatých bielkovín treba používať kvety bez stopiek.



Y2Y4NGZhYW